Z kroniky Gymnázia v Lučenci (1590-2010)

Prví autori dejín Gymnázia v Lučenci Ambrus (1885) a Scherer (1940) kladú počiatky školy do roku 1590.

1.  Pri kostole nech je školská budova potrebná na vyučovanie mládeže.
2. Učiteľ detí má byť vydržiavaný z ustanoveného deputátu.
3. Riaditeľa školy nech príjme pastor, keď ho uzná za spôsobilého, a nech ho potom odporúča ľudu.
4. Učiteľ má mať rád deti, ktoré má viesť a vyučovať vo vedách, v skromnosti a mravnosti a má viesť i cirkevný chór. 
5. Učiteľ sa nesmie zaoberať obchodovaním, krčmárstvom a nočným potulovaním.
6. Ak sa učiteľ previní, má ho pastor napomenúť a pokarhať.
7. Učiteľ môže opustiť svoje miesto len po skončení určitej lehoty.
8. Učitelia, ktorí sú škole len na hanbu, nech sú prepustení; užitočných a dobrých bude bratstvo viesť k postupu.
9. pravidlo nariaďuje, „..aby ženatí rektori nedržali študentov pre službu ženám a aby ženy nerozkazovali v škole ako rektori, lebo chlapci počas tohto zamestnania len zdrsnejú...“.

Štátne gymnázium v Lučenci

Štátne maďarské gymnázium v Lučenci (1870-1918)

Organizácia školy: spočiatku štvortriedne, od škol. roku 1879/80 osemtriedne štátne gymnázium, najprv s priemyselnou vetvou, postupne s čisto reálnym zameraním. Grécky jazyk a literatúra stali dobrovoľným predmetom.  
Od škol. roku 1893/94 sa povinné vyučovacie predmety učili už len predpoludním, kým nepovinné, resp. dobrovoľné popoludní. Učilo sa každý deň v týždni okrem nedele.
Od 31.12.1895 sa povolili maturity bez žiadosti od vyšších orgánov aj dievčatám (súkromné žiačky). Od roku 1912 povoľujú dievčatám navštevovanie tzv. demonštračných predmetov na gymnáziu a od 23. decembra 1913 sa dievčatá stávajú verejnými žiačkami gymnázia. (do roku 1918 školu skončilo 141 dievčat).

Učiteľský zbor v školskom roku 1879/80.

Najstaršie tablo pochádza z roku 1905.

Štátne československé gymnázium v Lučenci s maďarskými paralelnými triedami (1919-1938)

V škol. roku 1931/32 došlo k zmene názvu školy - Štátne československé reformne reálne gymnázium s maďarskými pobočkami

Štátne slovenské gymnázium v Lučenci (1945-1989)

Škola začala fungovať hneď ako plne organizované osemtriedne gymnázium až do roku 1948. .29. júna 1949 sa konala slávnostná akadémia pri príležitosti čestného pomenovania ústavu na Gymnázium Boženy Slančíkovej-Timravy.
Školskou reformou podľa zákona č.31/1953 došlo k zmene názvu ústavu od 1.9.1953 na Jedenásťročnú strednú školu (JSŠ) v Lučenci bez čestného názvu. V roku 1960 dostala škola nové pomenovanie Dvanásťročná stredná škola v Lučenci (DSS).

Od roku 1964 SVŠ v Lučenci opäť používala čestný názov Boženy Slančíkovej-Timravy.

SVŠ v Lučenci sa v septembri 1962 presťahovala do novej budovy , v ktorej sídli gymnázium v súčasnosti. 30. septembra 1967 Rada Okresného národného výboru v Lučenci udelila Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Lučenci Čestné uznanie a  Pamätnú plaketu Boženy Slančíkovej-Timravy za dlhoročnú prácu pri politickom , kultúrnom a hospodárskom rozvoji okresu. (Pamätná plaketa s reliéfom B. S. Timravy). Položený bol aj základný kameň pamätníka - sochy Timravy - pred budovou školy, do ktorej bola vložená pamätná listina. Podľa zákona č. 168/1968 sa SVŠ zreorganizovala a premenovala na štvorročné Gymnázium v Lučenci.

GYMNÁZIUM B.S.TIMRAVY V LUČENCI (1989-2010)

Od 1. 9. 1998 nastúpili na školu prví žiaci osemročného gymnázia (zo štvrtej triedy ZŠ) so zameraním na biológiu- chémiu, s názvami tried príma, sekunda, tercia... až oktáva.

Stručne o jazykovej škole pri Gymnáziu B. S. Timravy v Lučenci

Jazyková škola v Lučenci vznikla v septembri 1989 ako pobočka pri Štátnej jazykovej škole v Banskej Bystrici. Učilo sa v  odpoludňajších hodinách. Začínalo sa anglickým jazykom (prvá prof. Mgr. Mária Drenková ), postupne tu učilo ešte 13 profesorov. Vytvorili sa triedy aj pre nemecký jazyk (tu učilo 7 profesorov). Jazykovú školu navštevovali dospelí občania, ale i nadaní žiaci Gymnázia B. S. Timravy v Lučenci.